Častou príčinou je obštrukcia (zúženie/ uzavretie) horných dýchacích ciest.
Na rozdiel od priedušnice a priedušiek v dolných dýchacích cestách, nie sú horné dýchacie cesty podopreté tvrdými tkanivami, a preto sú ovplyvnené veľkosťou, tvarom a polohou okolitých tkanív. Patologické zmeny v týchto tkanivách (alergická a chronická nádcha, morfologické deformácie nosa, nosové polypy, adenotonzilárna hypertrofia) potom ovplyvňujú priesvit dýchacích ciest a nútia dieťa nájsť si iný spôsob dýchania. Najčastejšou príčinou sú zväčšené mandle (t.j. spomenutá adeno-tonzilárna hypertrofia)
Funkcia a morfológia oro-faciálneho systému sú jednotné.
Poloha svalov vo vnútri a mimo úst ovplyvňuje vývoj zubov. Maloklúzia (nesprávne vzájomné postavenie štruktúr dutiny ústnej) sa vyskytuje častejšie u detí s ústnym dýchaním. Deti s normálnym dýchaním držia pery zatvorené, jazyk je v kontakte s podnebím a vnútornou stranou horných zubov. Vyvážená svalová sila jazyka (zvnútra) a pier a líc (zvonku) je kľúčová pre vývoj normálneho horného zubného oblúka. Naopak, dýchanie ústami vedie k svalovej nerovnováhe. U deti dýchajúcich ústami je jazyk uložený viac dolu a jeho tlak je znížený, čo narúša rovnováhu a prispieva ku kompresii horného chrupu, zúženiu zubného oblúku a k skríženému zhryzu zadných zubov.
K morfologickým zmenám zubov a tváre dochádza, pretože dýchanie ústami vedie k adaptívnym zmenám pier, jazyka, sánky a čeľuste.
Deti s dýchaním ústami často vykazujú skeletálny profil tváre II. triedy. Ten sa vyznačuje maxilárnou protrúziou (čeľusť je viac vpredu) a mandibulárnou retrúziou (sánka je viac vzadu). Spodná 1/3 tváre je predĺžená, horná pera vyčnieva, úzáver pier je nekompetentný, nos je rozšírená a podnebná klenba vysoká. U detí často pozorujeme smutný výraz tváre.
Keď vzduch prúdi ústami, sliny sa odparujú, a tým klesá vlhkosť v ústnej dutine. Ako dôležitý prostriedok pre imunitnú obranu, antibakteriálne pôsobenie, lubrikáciu a rozpúšťanie anorganických látok, sliny prispievajú k stabilite pH v ústnom prostredí a k prevencii zubného kazu. S chronickým dýchaním ústami tak ide ruka v ruke i vyššie riziko vzniku kazu. Okrem toho, prúdenie vzduchu môže prispieť k rozvoju zápalu ďasien a iných ochorení parodontu.
Orálne dýchanie ďalej ovplyvňuje i vývoj temporomandibulárneho kĺbu, halitózu (zápach z úst) a bruxizmus (škrípanie zubov)
Dýchanie ústami je u detí bežným škodlivým orálnym zlozvykom. Počas obdobia rastu môže dýchanie ústami negatívne ovplyvniť vývoj dentálnej a tvárovej oblasti. Medzi dôsledky vyplývajúce z dýchania ústami patrí maloklúzia, zhoršenie ústnej hygieny, zvýšený výskyt zubného kazu, ochorení parodontu a abnormálny rast maxilofaciálnej oblasti. Preto je včasná diagnostika a intervencia pri dýchaní ústami mimoriadne dôležitá. Ak vaše dieťa dýcha počas spánku ústami, obráťte sa na svojho stomatológa, príp. čeľustného ortopéda.
Autorka článku: Veronika Bartovičová
Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
