Faktorom, ktorý je v spoločnosti asi najbežnejším je káva. Okrem nej zafarbenia na zuboch spôsobujú aj čaje (najmä čierny a zelený), červené víno ale aj ovocné šťavy. Nejde však iba o nápoje, zuby nám môžu zafarbovať aj viaceré potraviny. Ide najmä o bobuľové ovocie, červenú repu, paradajkové omáčky, kari či kurkumu. A netreba zabúdať na cigarety a žuvací tabak. Tie môžu, najmä po dlhodobom používaní, pomerne výrazne meniť farbu zubov.
Ako to ale celé funguje? Zubná sklovina obsahuje rôzne mikroskopické póry a nerovnosti. Práve do nich sa môžu farebné látky z nápojov a potravy viazať. U ľudí s nedostatočnou hygienou sa viažu aj do zubného povlaku. Intenzitu a rýchlosť sfarbovania ešte zhoršuje kyslé prostredie v ústnej dutine, ktoré môžu spôsobiť sladké nápoje, káva, víno a mnohé ďalšie. Taktiež látky obsiahnuté v čaji a víne nazývané taníny spôsobujú zvýšenú priľnavosť pigmentov. No a v neposlednom rade zdrsnený povrch zubov spôsobený mechanickým poškodením alebo zubným kameňom rovnako prispieva k ukladaniu pigmentov. V určitých prípadoch môže dôjsť aj k zafarbeniu hlbších štruktúr zuba. Najmä ak je zub vystavený rizikovým látkam ako sú napríklad niektoré antibiotiká alebo vysoké množstvá flóru ešte počas jeho vývoja.
Toto všetko ale neznamená, že sa týchto vecí musíme úplne vzdať. Existujú preventívne metódy, ktorými môžeme aspoň čiastočne spomaliť proces sfarbovania zubov. Úplne najjednoduchšie je po konzumácií týchto látok si vypláchnuť ústa čistou vodou. Nie je vhodné si ale hneď umývať zuby. Vždy je dobré počkať aspoň 20 minút. Môže pomôcť aj pitie týchto nápojov so slamkou a samozrejme dobrá hygiena ústnej dutiny.
Keď už je ale zafarbenie prítomné a obmedzuje človeka v usmievaní sa alebo mu znižuje sebavedomie, existujú rôzne metódy bielenia zubov, ktoré môže využiť. Každá z metód má svoje výhody aj nevýhody, inú účinnosť a trvácnosť.
Bielenie zubov môže vykonať zubný lekár profesionálne v zubnej ambulancií. Využíva pritom silné peroxidové gély a špeciálne svetlo alebo laser, ktoré urýchľujú jeho účinok. Táto metóda je najrýchlejšia a najúčinnejšia. No a netreba zabúdať na to, že aj najbezpečnejšia, keďže prebieha pod dohľadom lekára. Nevýhodou tejto metódy je najmä cena. Tá sa v jednotlivých ambulanciách líši, ale zvyčajne býva oproti iným metódam pomerne vysoká.
Okrem toho existuje aj domáce bielenie zubov, ktoré ale prebieha pod dohľadom zubného lekára. Ten zhotoví pre pacienta plastový nosič, do ktorého sa aplikuje gél na bielenie zubov s nižšou koncentráciou peroxidu. Tento proces je tiež bezpečný, efekt je postupný a prirodzenejší a nosiče môžu byť aj viackrát použité. Potrebná je tu vysoká spolupráca pacienta, keďže nosič musí nosiť pravidelne niekoľko hodín denne. Prítomná môže byť aj dočasná citlivosť zubov pri oboch týchto metódach.
Ďalej existujú rôzne voľnopredajné bieliace pásiky, gély či pasty. Tie pozná asi každý z nás z rôznych reklám. Obsahujú ale iba látky s nízkou koncentráciou peroxidu. Ich použitie je zvyčajne veľmi jednoduché a sú aj cenovo dostupnejšie ako predchádzajúce metódy. Bieliaci efekt je ale určite slabší a menej trvácny. Pri použití týchto metód vzniká aj riziko podráždenia ďasien, ak sú tieto výrobky nesprávne používané.
A netreba zabúdať ani na rôzne domáce metódy ako sú napríklad sóda bikarbóna, aktívne uhlie alebo kyseliny, teda látky s abrazívnym a oxidačným účinkom. Majú iba mierny čistiaci efekt, skôr odstraňujú povlak ako bielia zuby. Tieto spôsoby môžu poškodiť sklovinu a preto sa určite neodporúčajú.
Keďže niektoré bieliace metódy môžu byť aj nebezpečné, je potrebné dobre a starostlivo si vybrať spôsob, ktorý nám vyhovuje v každom smere.
